Čierna Hora smeruje k výraznejšiemu hospodárskemu oživeniu v roku 2021
Región západného Balkánu sa zotavuje z recesie spôsobenej pandémiou COVID-19 v roku 2020 vďaka rýchlejšiemu, než sa očakávalo, oživeniu v roku 2021, uvádza najnovšie vydanie Pravidelnej hospodárskej správy o západnom Balkáne, Ekologizácia oživenia.
Výhľad regiónu sa výrazne zlepšil a v súčasnosti sa predpokladá, že rast HDP dosiahne v roku 2021 5.9 percenta po poklese o 3.1 percenta v roku 2020. Rast v regióne sa v roku 2022 odhaduje na 4.1 percenta a v roku 2023 na 3.8 percenta.
Vďaka rýchlemu oživeniu cestovného ruchu sa čiernohorské hospodárstvo podľa odhadov v roku 2021 výrazne zotaví, a to o 10.8 percenta, čo je najvyššia miera spomedzi šiestich krajín západného Balkánu. Mimoriadne silná hlavná letná sezóna podporila oživenie príjmov z cestovného ruchu, ktoré pravdepodobne dosiahnu takmer 75 percent úrovne z roku 2019 v porovnaní s pôvodným odhadom 55 percent.
Oživenie hospodárskej aktivity zvýšilo vládne príjmy, čo spolu s obozretným fiškálnym riadením viedlo k zníženiu fiškálneho deficitu z 11 percent HDP v roku 2020 na odhadované 4 percentá v roku 2021. Zachovanie fiškálnej obozretnosti v strednodobom horizonte bude kľúčové, keďže situáciu naďalej sprevádzajú neistoty.
„Ekonomická kríza spôsobená pandémiou COVID-19 je naďalej zdrojom neistoty, no zároveň predstavuje pre Čiernu Horu príležitosť zabezpečiť odolné, inkluzívne a ekologické postpandemické oživenie,“ uvádza Christopher Sheldon, manažér Svetovej banky pre Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu. „Svetová banka sa zaväzuje pomôcť Čiernej Hore uskutočniť reformy, ktoré môžu prispieť k zabezpečeniu makroekonomickej stability, vytvoreniu hospodárskych príležitostí a podpore výrazného rastu vedeného súkromným sektorom.“
Správa konštatuje, že nezamestnanosť v Čiernej Hore zostáva vysoká, keďže oživenie zatiaľ nedalo trhu práce potrebný impulz, čo obmedzuje tempo obnoveného znižovania chudoby. Očakáva sa, že chudoba v roku 2021 klesne pomaly, no zostane vyššia než v roku 2019.
Miera chudoby v regióne by mala opäť nadviazať na klesajúci trend spred pandémie a klesnúť približne o 1 percentuálny bod na 20.3 percenta, teda takmer na úroveň z roku 2019.
Oživenie v celom regióne je výsledkom silného domáceho aj zahraničného dopytu. Prudké oživenie domácej spotreby a cestovania v celej Európe pomohlo zvýšiť remitencie aj príjmy z cestovného ruchu počas hlavnej letnej sezóny 2021. Silné oživenie v rozvinutých ekonomikách zároveň podporilo dopyt po vývoze z regiónu.
Napriek tomu zostáva oživenie krehké. Včasné varovné signály z trhu práce si vyžadujú dôkladnú pozornosť tvorcov politík. Strata pracovných miest v dôsledku recesie a jej následkov neúmerne zasiahla ženy a mladých ľudí, čo môže zabrzdiť úsilie o zvýšenie dlhodobo nízkej miery ekonomickej aktivity v regióne. Nezamestnanosť mladých ľudí v roku 2021 vzrástla na 37.7 percenta, čo predstavuje nárast o 5.4 percentuálneho bodu oproti júnu 2020 a ďalej zhoršuje vyhliadky mladých ľudí na zamestnanie.
„Keďže krajiny západného Balkánu hľadia do budúcnosti po pandémii, ich prístup k tvorbe politík sa bude musieť zamerať na riešenie hlavných prekážok tvorby pracovných miest a hospodárskej transformácie vrátane zelenej transformácie,“ uviedla Linda Van Gelder, riaditeľka Svetovej banky pre západný Balkán. „Všetkých šesť krajín by mohlo ťažiť z reforiem v oblasti podnikateľského prostredia, správy vecí verejných a digitalizácie, ktoré by prispeli k rastu a pomohli zmenšiť rozdiel oproti krajinám EÚ.“
Správa sa zaoberá aj makrofiškálnymi výzvami a faktormi podporujúcimi ekologizáciu rastu regiónu. Krajiny západného Balkánu sa teraz nachádzajú v kľúčovom rozhodovacom bode v súvislosti s blížiacou sa zelenou transformáciou.
Celosvetový pokrok v oblasti opatrení proti zmene klímy prináša zásadné zmeny v spoločnosti. Preferencie spotrebiteľov a investorov sa menia, zelené technológie a nové obchodné modely narúšajú fungovanie čoraz väčšieho počtu trhov a zelené politiky pretvárajú hospodárske prostredie. Preto sa ekologizácia hospodárstva krajiny stáva rozhodujúcim faktorom medzinárodnej konkurencieschopnosti a schopnosti prilákať medzinárodné financovanie a investície.
Krajiny západného Balkánu nie sú výnimkou. Ich model rozvoja sa stále vyznačuje orientáciou na tradičné „hnedé“ odvetvia, takže prechod na trajektóriu zeleného rastu ani zďaleka nie je jednoduchý, najmä v krátkodobom horizonte. Napriek tomu zelená transformácia ponúka krajinám západného Balkánu významné príležitosti vrátane užšej integrácie do globálnych hodnotových reťazcov orientovaných na Európu a prístupu k významným zdrojom EÚ, ktoré pomôžu financovať zelenú transformáciu.
Účinné riadenie tejto zelenej transformácie vrátane mnohých kompromisov pri tvorbe politík sa v nadchádzajúcich rokoch musí stať kľúčovou prioritou tvorcov politík v krajinách západného Balkánu.
